2009 
Od roku 2014 je neoddeliteľnou súčasťou nášho klubu ako športový riaditeľ. Ivan Piovarči. Ako on vníma naše pôsobenie na florbalovej scéne?
„Bilancia siedmich titulov Majstra Slovenska za dvadsať rokov, hovorí samé za seba a teda, že 1.FBC je najúspešnejším klubom na Slovensku, a to najmenej na niekoľko nasledujúcich sezón. Mohlo ich byť možno aj viac, veď v nedohratej sezóne, keď zúrila pandémia Covid-19 a nedohrala sa, sme mali snáď najsilnejšie družstvo v histórii. Ako jasne vyplýva z rokov, v ktorých sme tituly získali, šlo o dve mimoriadne vydarené série dvoch silných generácií, vyplnené generačnou výmenou v kádroch. Jednou z takých práve prechádzame, no o budúcnosť netreba mať obavy. V klube dorastá ďalšia kvalitná hráčska vlna, ktorá by mohla byť schopná bývalé úspechy zopakovať. Napomôcť tomu môže tiež naša spolupráca s fínskym florbalom, to všetko ukáže čas,“ hovorí I. Piovarči.
Pripomína však, že práca v amatérskom športe je na Slovensku veľmi ťažká a zložitá z viacerých dôvodov.
·Na Slovensku vôbec nevieme podchytiť nové, mladé, perspektívne športy.
„Pracujeme u nás systémom „Naučte sa plávať, potom vám napustíme bazén“. To znamená, že výraznejšia podpora od štátu prichádza až potom, keď sa dosiahnu výborné výsledky, a to sa v kolektívnych športoch jednoducho nedá. Pritom florbal, ak berieme ako základné kritérium umiestnenie na majstrovstvách sveta, patrí k najúspešnejším. Veď ktorý ďalší kolektívny šport sa umiestňuje pravidelne na rozmedzí piateho až ôsmeho miesta? Ale nikto si to nevšíma, nie sme v novinách, nie sme v televízii. A stačí sa pritom pozrieť, ako to robia Česi.“
·Druhým zásadaným problémom je situácia v slovenskom školstve.
„Minimálne každý druhý hráč chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ale zdá sa, že tie slovenské nie sú žiadnym lákadlom, a tak hráči odchádzajú študovať väčšinou do Česka. Samozrejme, tam je florbal úplne inak podporovaný a na vyššej kvalitatívnej úrovni, takže sa v ňom naši chlapci presadiť väčšinou nedokážu, aj pre plnenie si študijných povinností a s florbalom končia. Svetlými výnimkami sú v tomto smere vďaka svojmu talentu a pracovitosti naši odchovanci Šimon Hatala, Šimon Masár, Tomáš Kvasnica, Samo Virga, pričom prví dvaja menovaní sa už vrátili po skončení štúdia ako správni lokálpatrioti do materského klubu. To je však málo na to, aby klub dokázal čeliť sústavným odchodom talentov a pohybovať sa stále na špici tabuľky.“
·Tretím zásadným problémom je naša slovenská malosť a sebectvo.
„Beda vám, ak chcete občas siahnuť po hráčovi z nižšej súťaže z okolia! Namiesto toho, aby si kluby považovali za česť, že vychovali hráča pre silnejší klub a umožnili mu ďalej rozvíjať jeho talent v súťaži, do ktorej výkonnostne patrí, pozerajú sa na vás ako na zlodeja, lebo bez neho neskončia v najnižšej súťaži na druhom, ale až na piatom mieste. Takí sme jednoducho my, Slováci. Do tejto kategórie patrí aj „ochota“ riaditeľky trenčianskej Strednej športovej školy počas rekonštrukcie našej haly, ktorá nás doslova vyhnala spred svojich dverí.“
·Posledným problémom, ktorý by som chcel pomenovať, je silnejšie a rozumnejšie riadenie „zhora“.
„Babreme sa s podružnými problémami, ako napríklad utajovanie výsledkov v najnižších vekových kategóriách, ale zásadné veci neriešime. Ako je možné, že v dnešnej dobe nie je zavedený povinný streaming extraligových zápasov? Ako je možné, že náš Informačný systém florbalu má toľko dier, ako pomôcka na výrobu halušiek? A ako je možné, že naša legislatíva, najmä transferový a súťažný poriadok majú toľko výnimiek, že sa v nich nevyzná ani autor, ktorý ich vytvoril? Zatiaľ sa podľa mňa nenašiel v slovenskom florbale človek, ktorý by buchol do stola a povedal: páni, tak takto teda nie!“
S týmito problémami sme sa pochopiteľne borili aj v našom klube, niekedy aspoň trochu úspešne, inokedy menej alebo vôbec. Každopádne, snažili sme sa ísť po svojej línii, vychovávať si vlastných hráčov a citlivo ich dopĺňať talentami zvonku a v tomto smere mienime aj pokračovať.
„Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, zhodnotiť to budú môcť moji nasledovníci pri príležitosti ďalšieho okrúhleho jubilea. Keďže klub bude od novej sezóny pracovať v prostredí zrekonštruovanej športovej haly, verím, že ďalšie úspechy nenechajú na seba dlho čakať a že sa bude z čoho tešiť. Želám klubu ďalšie tituly a slovenskému florbalu vytvorenie podmienok, ktoré by mu umožnili ešte hlbší prienik do užšej svetovej špičky,“ uzatvára Ivan Piovarči, športový riaditeľ, 1. FBC Trenčín.
