2009 
Pre fanúšikov nášho klubu prinášame rozhovor s kapitánom mužov Šimonom Hatalom a Ivanom Piovarčim, ktorý bol uverejnený v týždenníku MY Trenčianske noviny dňa 22.12.2025.
Ako vnímate aktuálnu sezónu po tom, čo sa tímu dvakrát po sebe nepodarilo prejsť cez štvrťfinále play-off?
"Aktuálnu sezónu zatiaľ vnímame, samozrejme, pozitívnejšie ako dve uplynulé. Do play-off je ešte ďaleko, aby sme hodnotili sezónu ako takú, ale s jej doterajším priebehom, minimálne výsledkovo, môžeme byť zatiaľ spokojní."
Čo sa podľa vás v tíme zmenilo oproti posledným dvom sezónam, keď je Trenčín po desiatich kolách v hornej časti tabuľky?
"Zmenilo sa niekoľko vecí, ktoré na to vplývajú. Samozrejme, máme zahraničného skúseného trénera, na ktorého sme si museli chvíľu zvyknúť. Prišli aj zahraničné posily a navyše sa k nám vrátil reprezentant Kvasnica. Posledným a asi najpodstatnejším faktorom je nálada v kabíne, kde si myslím, že to aktuálne funguje veľmi dobre."
V čom vidíte najväčší posun v porovnaní s minulým ročníkom?
"Ako som už spomínal, minulá sezóna bola zrejme aklimatizačná, a to tak pre nášho trénera, ako aj pre nás na jeho zvyklosti a štýl trénovania. Tým pádom prišiel aj posun v našej hre, kedy sme sa všetci posunuli po hernej stránke dopredu ako celok, čo je najpodstatnejšie. Rovnako sa o úroveň zlepšilo naše mentálne nastavenie, čo sa postupne začalo ukazovať aj na ihrisku - či už sebavedomím, ale hlavne pokojom pri hre s loptičkou."
Aké očakávania ste mali pred sezónou a napĺňajú sa zatiaľ?
"Očakávanie má klub 1.FBC Trenčín vždy najvyššie, inak tomu nebolo ani túto sezónu. Chceli sme hrať vo vrchnej časti tabuľky a bojovať o čo najlepšie postavenie do play-off, čo sa nám zatiaľ darí. Výsledkovo sa nám teda očakávania napĺňajú, no najdôležitejšie bude pokračovať v nastolenom trende, nepoľaviť a, naopak, ešte pridať."
Čo považujete za najväčšiu silu 1. FBC Trenčín v tomto ročníku?
"Jednoznačne hra v útoku. Minulý rok sa nám už darilo aj v defenzíve, ale ofenzíva mierne pokrivkávala. Aktuálna produktivita v útoku je preto zrejme našou najväčšou silou, navyše od všetkých formácií, nielen od jednej či niektorých jednotlivcov, aj keď všetci vieme, že jedného "odskočeného" tam máme."
Ktoré zápasy boli doposiaľ kľúčové pre to, že sa držíte tak vysoko?
"Z hľadiska postavenia v tabuľke sa dá povedať, že každý jeden zápas bol kľúčový, keďže bodovo je každý ohodnotený rovnako. Najpodstatnejšie teda bolo nestrácať body proti tímom z nižšej časti tabuľky a, naopak, čo najviac ich brať súperom, s ktorými bojujeme o priečky. Ak by som mal vybrať jeden zápas, bol by to duel proti Lidu. Síce sme prehrali po predĺžení, ale získali sme dôležitý bod a ukázalo sa, ako na tom herne sme s najsilnejšími tímami v lige."
Zmenil sa nejako váš herný štýl alebo taktické nastavenie oproti minulosti?
"Povedal by som, že mierne áno. Zlepšila sa naša hra v útočnej fáze a celkovo náš herný prejav sa stal aktívnejším. Snažíme sa udržať vysoké tempo počas celého zápasu, v ktorom sa cítime komfortne, a hráme vtedy náš najlepší florbal."
Je v tíme cítiť väčší hlad alebo motiváciu opäť sa vrátiť na vrchol?
"Myslím si, že po posledných dvoch sezónach sa tam chce vrátiť celý klub aj každý jeden hráč. Hlad a motivácia sú vždy prítomné, no tento rok je to možno cítiť o niečo intenzívnejšie. Je to síce samozrejme dvojsečná zbraň, ale zatiaľ sa nám ju darí využívať v náš prospech."
V čom vidíte najväčšie rezervy, na ktorých musí mužstvo pracovať?
"Najviac musíme pracovať na mentálnej sile a odolnosti. Nech sa zápas vyvíja akokoľvek, musíme pokračovať v našej hre a veriť jej. Druhou vecou, ktorá s mentálnou stránkou úzko súvisí, je obrana. V nej nemôžeme poľaviť za žiadneho stavu a musíme pokračovať v konzistentných výkonoch."
Ako funguje kabína z hľadiska tímovej chémie a medziľudských vzťahov?
"V kabíne máme rôzne vekové skupiny, no z pohľadu medziľudských vzťahov a chémie funguje bez problémov, čo je v kolektívnom športe ten najpodstatnejší kľúč k úspechu. Každý má v tíme svoje miesto a rolu, ktorou prispieva k celkovému výsledku. Dôležité je, že sme všetci rovnako dôležití a pracujeme ako jeden tím."
Aké sú vaše osobné ciele v tejto sezóne – výkonnostné aj kapitánske?
"Mojím hlavným cieľom je doviesť tím k najlepšiemu možnému výsledku. Dá sa to vnímať ako výkonnostný aj kapitánsky cieľ, keďže chcem pomôcť tímu mojimi výkonmi, ale aj prácou z pozície kapitána. Máme veľmi šikovných mladých hráčov, ktorých treba občas viesť či už florbalovo, ale aj mimo ihriska. Ak sa nám podarí, budem to považovať za splnený cieľ."
Ako vnímate podporu fanúšikov a vracia sa podľa vás do hľadiska viac ľudí?
"Podpora fanúšikov je výborná. Máme stabilné publikum a počas sezóny sa postupne rozrastá, aspoň tak to z ihriska vyzerá. Fanúšikovia si nachádzajú cestu späť na naše zápasy a je ich aj počuť. Keď ako hráči cítime ich dôveru, je to najdôležitejšie, pretože to vieme preniesť aj na hraciu plochu."
Aké ambície si trúfate pomenovať úplne otvorene – je reálny útok na titul?
"Otvorene verím, že naše ambície sú stále najvyššie. Nastavenie tímu je víťazné, no útok na titul je ešte ďaleko. Ak všetko pôjde tak, ako má, reálne to byť môže, ale čaká nás ešte veľa práce. Sme však pripravení urobiť pre to maximum."
IVAN PIOVARČI / NÁROČNÝ ROK NÁS POSILNIL, KLUB IDE SPRÁVNYM SMEROM
Aký bol rok 2025 z pohľadu klubu?
"Dá sa povedať, že celá uplynulá sezóna, od novembra 2024 až do skončenia sezóny bola extrémne náročná a zložitá. Začala totiž rekonštrukcia nášho domovského stánku a s tým vyplávali pochopiteľne mnohé problémy. V prvom rade sme museli hľadať náhradné priestory aspoň pre zápasy mužov, juniorov a dorastencov. Po absolútnej neochote riaditeľky Športovej školy v Trenčíne sme našli zodpovedajúce priestory a vľúdne prijatie v Hornom Srní. Čo sa týka tréningov, všetci sme sa tlačili v malej tréningovej hale a trénovali na ihrisku oveľa menších rozmerov, ako sme hrali zápasy. Navyše si všetko muselo „sadnúť“ aj s novým fínskym trénerom, fínska mentalita je predsa len iná a o porovnaní s tamojšími podmienkami ani nehovorím. Ale prežili sme, dnes máme vynovenú halu, dobre vyskladaný tím a naskočili sme na víťaznú vlnu vo väčšine vekových kategórií."
Čo sa podarilo resp. nepodarilo dosiahnuť?
"To je v tomto momente, aj vďaka predchádzajúcemu polročnému provizóriu, ťažké povedať. Všetko je prakticky iba rozrobené. Umiestnenia vo vyšších vekových kategóriách neboli vďaka „tréningovej tlačenici“ dajako oslnivé. Zažiarili len naši najmenší, ktorí boli rekonštrukciou najmenej postihnutí: mladší žiaci sa stali Majstrami Slovenska a staršia prípravka skončila druhá. To sú krásne výsledky, ktoré tešia, ale v každom normálne fungujúcom klube musí byť „výkladnou skriňou“ mužské „áčko“, a to skončilo piate. Juniori skončili na ôsmom mieste, dorastenci sa sotva prebojovali na Majstrovstvá SR a skončili šiesti, starším žiakom postup nevyšiel.
Od mája sme však začali takpovediac nový život. Začala sa plnohodnotná letná príprava, tréner Juurela sa venoval poradenstvu aj v nižších vekových kategóriách a hoci to niektorým trénerom zo začiatku ani príliš nevoňalo, dnes sú z toho nadšení. Podľa mňa je jeho pôsobenie u nás veľkým prínosom, čo sa určite ukáže na výraznom výkonnostnom napredovaní našich mladých hráčov. To je teda vec, ktorá sa podarila, dnes všetky tímy s výnimkou juniorky okupujú vo svojich súťažiach špicu tabuľky. A ďalšia vec, ktorá nám vyšla, je vyskladanie kvalitného kádra mužského „áčka“. Za to patrí môj obdiv predovšetkým prezidentovi klubu, ktorý dokázal na to zabezpečiť dostatok prostriedkov. Čo si budeme nahovárať, dvojica fínskych hráčov je veľkým prínosom, nehovoriac o Tomášovi Kvasnicovi, ktorý kvalitou výkonov jasne prerástol latku úrovne našej ligy. Pri nich „ožili“ aj niektorí ďalší hráči, družstvo má úžasnú útočnú silu a tak sa pod taktovkou kapitána Šimona Hatalu vytvoril kolektív, ktorý je v čase tohto rozhovoru na čele tabuľky. Ale čo sa podarí či nepodarí, to si môžeme povedať až po skončení sezóny. Momentálne máme výborné tréningové podmienky, tréneri pracujú ako sa patrí, družstvá dosahujú zatiaľ dobré výsledky. Máme našliapnuté na vydarenú sezónu, rozhodovať budú ako vždy medziľudské vzťahy, organizácia práce a prístup hráčov k tréningom a zápasom. A keďže moja dlhá funkcionárska kariéra sa chýli neodvratne k záveru, každý úspech by ma potešil minimálne dvojnásobne."
Článok uverejnený v týždenníku MY Trenčianske noviny, číslo 198, dátum 22.12.2025 Autor: Martin Jurčo.
