2009 
Myslíme si, že pre všetkých priaznivcov klubu 1.FBC Trenčín by to mala byť pozitívna správa: v piatok 30. januára podpísal tréner Jouni Olavi Juurela zmluvu s naším klubom aj na ďalšie obdobie. Jedná sa o zmluvu na sezónu 2026/27 s jednoročnou opciou zo strany klubu, čo znamená, že jeho pôsobenie by malo byť, ak sa nestane niečo výnimočné, dvojročné. Podľa slov Ivana Piovarčiho, zodpovedného za športovú činnosť klubu, je to práve obdobie, aké si klub predstavoval: „Rozprávali sme na túto tému už dávnejšie, ale som rád, že to obe strany majú už na papieri. Tréner mal podľa jeho slov aj iné ponuky, ale zhodli sme sa na tom, že tu má ešte nedokončenú prácu a za dva roky môže toho pre klub ešte veľa urobiť. Vedenie klubu totiž nehodnotí jeho prácu cez súčasné výsledky mužského A-tímu, ktorý má veľmi dobre vyskladaný káder a prechádza súťažou mimoriadne úspešne. Vnímame hlavne jeho pozitívny vplyv na zlepšené fungovanie mládeže, spoluprácu so všetkými ostatnými trénermi a zavádzanie nových cvičení a metód aj do mládežníckych kategórií. Verím, že obe strany urobili dobrý krok. Podľa mňa je to veľká výzva a príležitosť pre všetkých mladých hráčov, ktorí chcú vo florbale niečo dosiahnuť a cieľavedome na sebe pracovať. A to nielen pre našich, ale aj hráčov z okolia, ktorí by to chceli u nás skúsiť.“
Na ďalších riadkoch Vám prinášame rozhovor s trénerom:
Pán tréner, za akých okolností došlo k podpisu novej zmluvy?
„Ja som rád, že záujem pokračovať mali obe strany. Hlavne som ale rád, že zmluva je už podpísaná, všetky ostatné veci môžem pustiť z hlavy a plne sa sústrediť na prácu. Aj preto som súhlasil s opciou, ktorú klub musí uplatniť do 15. januára, ak bude mať o moje ďalšie služby záujem. Vyhneme sa tak prípadnému riešeniu zbytočných maličkostí.“
Naznačujete, že vás tlačil čas a mali ste zrejme aj iné ponuky. Môžete aspoň rámcovo naznačiť koľko a odkiaľ?
„Môžem spomenúť, že ponuky boli zo Švajčiarska, Nemecka, a samozrejme ma kontaktovali aj ľudia z rodnej krajiny.“
Môžete prezradiť, prečo ste teda dali prednosť pokračovaniu v našom klube?
„Cítim, že tu moja práca ani zďaleka nie je na konci. Neznášam nedokončenú prácu a uspokojím sa až keď sa celý klub posunie na vyššiu úroveň. V mužskom tíme sme spravili kroky smerom k tomu, aby sme fungovali viac ako profesionálny tím, a ukazuje sa to na výsledkoch. Osobne však budem spokojný, až keď budú všetky kategórie v klube bojovať o medaily.“
V čom vidíte príčiny rozdielnej úrovne florbalu vo Fínsku a na Slovensku ? Vieme, že ich je asi dosť veľa, tak vypichnite aspoň tie najdôležitejšie.
„Samozrejme, je ich veľa. Jeden obrovský rozdiel je vnútorná motivácia a hlad hráčov. Vo Fínsku oveľa väčšie množstvo hráčov sníva, že sa florbal stane ich prácou, ktorá ich bude živiť. Pritom sa to podarí iba možno jednému percentu z nich. Čím viac ľudí budeme mať posadnutých zlepšovaním sa vo florbale, tým vyššia bude úroveň florbalu v tejto krajine.
Ako hodnotíte svoju doterajšiu prácu v našom klube ? Čo sa Vám podarilo vylepšiť a čo by ste ešte chceli dokázať ? Ako hodnotíte tréningové podmienky ?
„Čas a výsledky ukážu a zhodnotia, ako dobre som odviedol svoju prácu. Za takmer 2 roky, ktoré som tu, sme spoločne s mládežníckymi trénermi vybudovali klubovú tréningovú metodiku. Kategórie pracujú na kondičnej príprave podobnými spôsobmi a všetky kategórie majú spoločné aspekty florbalových tréningov. Za toto musím preukázať značný rešpekt aj ostatným trénerom v klube, ktorí sa stotožnili s mojimi názormi a pracujú na nich s deťmi v tréningovom procese.
Mojím cieľom je zlepšiť tréningovú dochádzku a účasť mladých hráčov na tréningovom procese. S rannými tréningami sme začali pred rokom a pol, a na pravidelných účastníkoch vidno zlepšenie. Musíme ich mať viac. Keď budú na ranných tréningoch všetci, uvidíme úplný efekt tohto konceptu.
Podmienky sú tu excelentné. Hala je po rekonštrukcii lepšia než 95 % hál vo Fínsku. Máme vlastnú klubovú posilňovňu, ktorú môžu hráči neobmedzene využívať. Máme vybavenie na moderné video analýzy s hráčmi. Je tu všetko, čo potrebujeme, aby sme vychovávali hráčov na medzinárodnú úroveň. Aj to je dôvod, kvôli čomu chcem ostať v tomto klube.“
Všimli sme si, že po dvoch rokoch ovládate toho už zo slovenčiny naozaj veľa a dokážete sa dorozumieť v našom jazyku. Akým spôsobom ste sa k týmto vedomostiam dopracovali?
„Nebolo jednoduché naučiť sa slovenský jazyk, ale snažil som sa toho čo najviac navnímať z rozprávania ostatných. Iba som počúval, ako ľudia rozprávali.“
V Trenčíne sa Vám zjavne páči. Myslíte si, že táto „čerstvá“ zmluvas naším klubom bude posledná?
„Osobne mám veľmi rád toto mesto, krajinu aj ľudí v klube. Rád by som tu ostal, kým budem mať klubu čo odovzdať. A samozrejme, pokiaľ budú obe strany vidieť spoločné benefity môjho pokračovania.
Ďalšie postrehy trénera ako i náhľady niektorých hráčov na jeho doterajšie i nasledujúce pôsobenie v našom klube prinesieme už čoskoro.
