2009 
.
"
Prinášame Vám odpovede člena prezídia SZFB Filipa Gilányiho, ktoré sme mu položili v súvislosti s rozšírením extraligy na 14 družstiev. Zatiaľ ako jediný nám na ne odpovedal.
Prečo 14 členná liga a nie 10?
Veľmi jednoduchá otázka, veľmi zložitá odpoveď. Dúfam, že neunavím Vašich čitateľov, ale pokúsim sa zhodnotiť celé toto rozhodnutie čo najobšírnejšie.
Dôvodov pre jeden alebo druhý model je naozaj veľa. Pre 10-členný model hovorí najmä kvalita súťaže, pravidelnosť súťaže obvíkend, možnosť nasadzovania na zápasy tých najkvalitnejších rozhodcov, zvýšenie kvality reprezentácie, možnosť usporiadania Slovenského poháru a pod. Svojím spôsobom profesionalizuje tento šport. Na druhej strane sa však treba zamyslieť, či sú tieto argumenty dostačujúce a nespochybniteľné?
Kvalita súťaže? Pri 14-člennom modely bude iná kvalita stretnutia medzi 1. FBC Trenčín a Florko Košice ako pri 10-člennom modely? Môj názor je, že kvalita stretnutí tých najlepších tímov sa nezmení, lebo každý jeden z nich hrá o každý bod z týchto stretnutí. Je pravda, že celková úroveň súťaže v najbližších 2-3 sezónach klesne a úroveň stretnutí, v ktorých si zmerajú sily družstvá spomedzi najlepších 6-8 družstiev proti dolným 4-5, bude nízka, ale práve tu sa môže otvoriť priestor pre juniorov, ktorí v 10-člennom modely nemajú šancu sa presadiť a vlastnú súťaž v najbližších 2-3 sezónach pre nich, podľa informácii od komisie mládeže, nie je možné vytvoriť. Priznávam, že nejde o najideálnejšie riešenie juniorskej otázky, ale ani komisia mládeže, ani členovia prezídia, ani športové kluby, či široká florbalová verejnosť lepšie riešenie doteraz nenavrhli. Všetci doteraz len kritizovali, pretože je to najjednoduchšie, ale ucelenú odôvodnenú dlhodobú koncepciu predložil spomedzi všetkých iba Tomáš Hrnčiar. Návrhy, ktoré sa zaoberajú iba ďalšou sezónou, bez ohľadu na to, čo bude o 3 roky alebo 10 rokov nepovažujem za riešenie.
Ale späť k 10-člennému modelu. Ďalším prínosom tohto modelu by mohla byť pravidelnosť súťaže. To je určite pravda, ale daň za pravidelnosť je, že tie najlepšie družstvá na Slovensku majú možnosť v sezóne odohrať v základnej časti iba 18 zápasov! Podľa môjho názoru je to na najvyššiu súťaž žalostne málo. Navrhoval som na prezídiu, aby sa pri 10-člennom modely hralo v základnej časti aspoň na tri vzájomné zápasy, čo by prinieslo 27 kôl, avšak podľa informácii od ligovej a rozhodcovskej komisie takáto početnosť zápasov nie je možná, ak chceme mať pravidelnosť súťaže a iba tých najlepších rozhodcov v extralige.
Ak spomeniem kvalitu extraligových rozhodcov, je naozaj smutné, ak ja, ktorý som počas sezóny pískal iba tretiu ligu alebo druhú ligu, som zrazu nasadený na rozhodovanie playoff stretnutí extraligy. Mám rozhodovať zápas, v ktorom už ide naozaj o všetko bez toho, aby som mal pred tým skúsenosť s extraligou. Ďalšou absurditou je, že mám pískať so spoluhráčom, ktorého rozhodcovské kvality na jednej strane dokážem značne oceniť, ale na druhej strane je nasadení na zápas playoff po dvoch rokoch prestávky od pískania! Že sa niečo takéto stane je absurdné, avšak je to realita slovenského florbalu. Slovenskému florbalu veľmi chýbajú kvalitní rozhodcovia, ktorí by boli zvyknutí na tlak a rýchlosť extraligových stretnutí, na komplikované situácie, ktoré treba bleskovo, avšak s rozvahou riešiť. Na druhej strane akokoľvek sa nad tým zamyslím, tak pri 10-člennom modely MEX a 10-člennom modely M2 neexistuje priestor pre vzdelávanie sa nových rozhodcov, pre rozširovanie rozhodcovskej základne a zvyšovanie jej kvality. Naopak dôsledkom 10-členného modelu môže byť, že slovenský florbal stratí aj tých pár kvalitných rozhodcov, ktorých má. Takisto nedá mi nepoznamenať na margo kvality súčasných najlepších rozhodcov na Slovensku, že ich absolútna kvalita je veľmi nízka. Nebudem konkrétny, myslím si, že prostredníctvom médií sa nepatrí niekoho obviňovať, ale zo skúseností zo zápasov, ktorých som sa zúčastnil ako hráč, ako vedúci družstva alebo ako iba nezainteresovaný divák, viem, že kvalita rozhodovania zápasov je veľmi nízka, aj keď to píska uznávaný rozhodca. Neexistuje jednotnosť výkladu pravidiel medzi rozhodcami a pretrváva veľká miera tolerantnosti k herným priestupkom niektorých družstiev. Príkladom je incident z jedného zápasu, kedy hráč prehrávajúceho družstva v záchvate hnevu hodil hokejku na striedačku. Zápas viedol jeden z najskúsenejších rozhodcov na Slovensku a tento priestupok jednoducho videl, sledoval toho hráča. Priestupok, ktorý mal automaticky viesť k vylúčeniu hráča na 2+10 ostal bez akejkoľvek odozvy. Po zápase som sa informoval u tohto rozhodcu, že prečo tak rozhodol. Odpoveď ma zarazila. Vraj, pokiaľ by to bol býval odpískal, tak ho tam zožerú zaživa, že by zápas rovno mohol ukončiť, lebo to družstvo by to psychicky nezvládlo a vyčítali by mu to dokonca života. Nepovažujem to za odôvodnenie hodné extraligového rozhodcu. Iným príkladom je, keď iný kvalitný rozhodca uznal gól, ktorý vsietil hráč hrou s čepeľou hokejky v úrovni svojich pŕs! Neprevinené družstvo namiesto toho, aby získalo výhodu presilovej hry inkasovalo neregulárny gól, ktorý im ešte aj rozhodil psychickú pohodu a pripravil ich o vedenie v zápase. Ak takto rozhodujú tí najkvalitnejší a najskúsenejší rozhodcovia na Slovensku, tak ma nikto nepresvedčí, že ak budú iba títo nasadzovaní do extraligových zápasov, tak sa úroveň vedenia zápasov v extralige zvýši. V prípade zápasov medzi najlepšími a najhoršími, kde je skoro jasné, kto si odnesie dva body vzniká obrovský priestor na to, aby tu boli vychovávaní noví skúsení rozhodcovia. Slovenský florbal nevyhnutne potrebuje rozšíriť rozhodcovskú základňu a zvyšovať jej kvalitu, a to na zápasoch, v ktorých sa hrá o každý milimeter štvorcový ihriska jednoducho nejde. Určite potrebujeme vzdelávať rozhodcov prostredníctvom rozhodcovských seminárov dotovaných zväzom, ale rozhodcovia musia naberať aj praktické skúsenosti a to môžu práve v spomínaných stretnutiach.
Ďalším argumentom pre 10-člennú extraligu je udržanie, resp. zvýšenie úrovne reprezentácie. Otázka znie, ako prospeje 10-členný model a ako prospeje 14-členný model vo vzťahu k reprezentácii. Pri 10-člennom modely odohrajú reprezentanti za sezónu 18 zápasov základnej časti. Síce to budú kvalitné zápasy, ale bude ich pre reprezentáciu žalostne málo. Naopak pri 14-člennom modely nebude nikto ukrátený o tých 18 kvalitných zápasov, avšak reprezentanti sa budú môcť venovať florbalu viac, lebo odohrajú viac zápasov, môžu byť viac nasadzovaní, skúšať si rôzne herné situácie v zápasoch proti slabším súperom a podobne. V nadväznosti na družstvá, ktoré dnes postupujú do extraligy si neodpustím jednu poznámku. Dolný Kubín alebo Nitra nie sú Devínsky Jazdci. Tieto družstvá majú širokú členskú základňu a nebudú chodiť na zápasy siedmy. Ani Dragons, ani Florko, ani 1. FBC Trenčín, či ATU to nebudú mať tak jednoduché v týchto zápasoch, ako si to každý predstavuje. Smutné je, že tí, ktorí chcú posudzovať úroveň družstiev, ktoré pribudnú do extraligy, vôbec ich úroveň nepoznajú. Naspäť však k reprezentácii. Reprezentanti budú môcť odohrať pri 14-člennom modely 18 veľmi kvalitných stretnutí a ďalších 6 zápasov, v ktorých sa stretnú s húževnatým odporom tých, ktorí chcú dokázať, že do extraligy patria. Napokon, vzhľadom na skutočnosť, že reprezentační tréneri si jednoducho nevyberajú ani do širšej nominácie hráčov z druhej či tretej ligy, aj keď sa tam vyskytujú niektoré kvalitné individuality, tak pri 14-člennom modely bude mať repretréner širší základ pre tvorbu reprezentačného družstva. Neodpustím si však jednu poznámku, reprezentácia je preto reprezentácia, lebo reprezentuje kvalitatívnu úroveň toho-ktorého športového odvetvia, a to tak po hráčskej stránke ako aj po organizačnej stránke. Súčasná úroveň reprezentácie je dosť vzdialená od svetovej špičky, aj keď si myslím, že Slovensko má dlhodobý potenciál patriť k svetovej florbalovej špičke, nakoľko tu existuje tradícia športov hokejového typu na vysokej úrovni – hokej, pozemný hokej,... Ak uzavrieme extraligu na najbližších niekoľko sezón, a teda uzavrieme aj napredovanie družstiev v nižších súťažiach, tak logicky uzavrieme aj napredovanie reprezentácie. Ten, kto je v súčasnosti spokojný s úrovňou reprezentácie, s jej kvalitou a zabezpečením, tak pre toho je výhodný 10-členný model. Ja s kvalitou, úrovňou a celkovým zabezpečením reprezentácie spokojný nie som, a preto podporujem 14-členný model, aby možno v priebehu 10 rokov sa aj naša reprezentácia dostala medzi elitu svetového florbalu.
Medzi ďalšie argumenty v prospech 10-členného modelu patrí vytvorenie súťaže Slovenského poháru. Môj osobný názor na túto súťaž je, že ide o účelové plytvanie času a peňazí. Považujem za zbytočné vytváranie novej súťaže, ak do dnešného dňa stále nemáme riadne zabezpečenú organizačne, finančne a personálne dlhodobú súťaž. Slovenský pohár je zaujímavý nápad, ale u mňa nenachádza podporu. Podľa mňa je v súčasnosti zavedenie takejto súťaže nerealizovateľné a ak by aj realizovateľné bolo, tak odčerpáva to, čo treba sústrediť do dlhodobej súťaže.
Posledným závažným argumentom, ktorý som spomínal v prospech 10-členného modelu je celkové profesionalizovanie florbalu. Treba si však uvedomiť, kde sme a čo môžeme v súčasnosti dosiahnuť. Florbal na Slovensku na určitej kvalitatívnej úrovni, ktorá má stúpajúcu tendenciu, funguje 5-6 rokov. Je nepredstaviteľné, aby sme dnes z tohto športu spravili poloprofesionálny šport. Pozrime si český príklad. Vieme, koľko im trvalo dostať sa tam, kde sú teraz? Nemôžeme čakať, že to, čo oni stihli za desať rokov, my stihneme za dva. Že v priebehu dvoch sezón, ak od nich preberieme všetko, čo majú zabehnuté, tak ich dobehneme. Oni svoj florbal tiež budovali dlho a nemali to jednoduché. Na Slovensku je to ešte o to ťažšie, že tu existuje úplne odlišná športová tradícia, národný vzťah k športu a celkovej podpore športu ako v Českej republike. Kto pozná českú mentalitu a ich vzťah k športu vie, o čom hovorím. Je rozdiel medzi tým stavať športovú halu v Českej republike a na Slovensku. Slovenský florbal sa v súčasnosti potrebuje výrazne otvoriť, rozvíjať členskú, rozhodcovskú a funkcionársku základňu. Nemôžeme si dovoliť uzavrieť najvyššiu súťaž. Nedokážem uveriť tomu, že niekto si myslí, že pri súčasných 10 extraligistoch má možnosť druholigové družstvo postúpiť cez barážový systém. Ak nebude napredovať výraznejšie úroveň súčasných druholigistov a treťoligistov, ak neumožníme súčasným účastníkom rôznych mestských líg, aby sa stali v priebehu dvoch či troch sezón účastníkmi extraligy, lebo na to jednoducho majú, tak potom nemôžeme čakať, že sa pohneme ďalej, že sa budeme rozvíjať. Áno, môžeme to uzavrieť 10-členným modelom, bude to vyhovovať aj môjmu družstvu, lebo odohrá kvalitnú sezónu a nebude sa musieť báť zostupu, lebo ak sa aj umiestni na 10. priečke, tak mu stačí uspieť v baráži, aby nevypadlo. Určite sa môžeme my, extraligové družstvá, dohodnúť, že len my budeme hrať najvyššiu súťaž a ostatní nech si hrajú nižšie súťaže, ale florbalu na Slovensku to naozaj neprospeje. Profesionalizovať tento šport takým výrazným spôsobom v súčasnosti nemá zmysel. Naopak, treba zanietiť amatérov, aby prestali hrávať všelijaké mestské ligy a ligy organizované rôznymi asociáciami a aby sa zapojili do súťaží organizovaných zväzom. Samozrejme k tomu musia mať patričnú motiváciu.
Toľko podotýkam k dôvodom, ktoré uprednostňujú 10-členný model. Jednoducho sa s nimi nestotožňujem, a preto som podporil 14-členný model. Avšak podporil som ho aj z iných dôvodov, ktoré sú prínosom pre slovenský florbal. Ide okrem iného o popularizáciu tohto športu, prílev financií do tohto športu, rozvoj mládeže.
Málokto zo slovenskej florbalovej verejnosti pozná dlhodobé ciele v oblasti rozvoja florbalu. Väčšina názorov siaha tak najďalej po koniec aktuálnej sezóny. Nikto sa nezamýšľa nad tým, čo sa chce dosiahnuť o desať-pätnásť rokov. Dlhodobým cieľom IFF a národných florbalových zväzov je ustanoviť tento šport za olympijsky. Takáto snaha nie je jednoduchá a vôbec nie je realizovateľná zo dňa na deň. Slovensko ako také môže k tomu dopomôcť napríklad aj tak, že sa Minister zahraničných vecí SR bude rozprávať s veľvyslancom Francúzska o tom, že ich deti hrajú florbal. Ide o veľmi extenzívny príklad, ilustratívny, ale obsahuje myšlienku toho, čo chceme dosiahnuť v najbližších desiatkach rokov. Florbal je veľmi atraktívny šport, nakoľko nie je neprimerane finančne náročný, dá sa hrať po celý rok a možno povedať, že je naozaj pre každého. Pri slovenskej hokejovej tradícii má tento šport potenciál stať sa národným športom popri hokeji alebo futbale. Pre realizáciu takéhoto cieľu je však veľmi potrebné otvoriť tento šport čo najširšej verejnosti, a to čím skôr. Čakať ďalšie 2-3 roky by bola strata čas. Dnes musíme prežiť zhoršenie úrovne súťaže, aby sme už zajtra mohli z tejto obete profitovať. Ak nezainvestujeme úrovňou najvyšších súťaží, tak sa nám investícia nemá ako vrátiť, nieto ešte zhodnotiť. Koncepcia Tomáša Hrnčiara spĺňa podmienky toho, aby tento šport v najbližších 5 rokoch výrazne napredoval a posilnil svoje postavenie v rámci športov na Slovensku. Tomáš Hrnčiar vo svojej koncepcií navrhuje otvoriť extraligu a druhú ligu aj kvalitatívne slabším družstvám. V priebehu 3-4 sezón tieto družstvá určite naberú skúsenosti, ktoré im môžu odovzdať práve tie najskúsenejšie družstvá s florbalovou tradíciou. Po tomto čase bude mať zmysel znížiť počet účastníkov extraligy, čím bude vytvorená elitná súťaž, atraktívna pre média, sponzorov. Ďalším dôsledkom bude podstatné zvýšenie kvality druhej najvyššej súťaže, s tým, že bude možné túto súťaž rozdeliť na západnú a východnú divíziu. Ďalším dôsledkom by mohlo byť aj to, že by bola vytvorená štvrtá liga. Týmto postupom sa v tejto sezóne síce zníži, ale v širšej budúcnosti sa podstatne zvýši celková úroveň florbalu na Slovensku, rozšíri sa členská základňa a logickým dôsledkom týchto dvoch skutočností bude aj popularizácia a zvýšenie atraktivity florbalu pre slovenskú verejnosť. Na popularizáciu florbalu nadväzuje aj rozvoj mládeže. Z hľadiska juniorskej kategórie v súčasnosti neexistuje taká hráčska základňa v tejto kategórií, aby mohla byť vytvorená juniorská súťaž. Absenciou juniorskej súťaže dochádza k tomu, že juniori často krát zohrievajú lavičky v A-tímoch, alebo v lepšom prípade hrávajú za B-tím. Čiastkovým riešením problému môže byť rozšírenie súťaže o tzv. jednoduché zápasy, v ktorých môžu dostávať viac priestoru práve títo „zohrievači lavičiek“. Iným aspektom je plynutie času, tí hráči, ktorí majú dnes 15 rokov budú o tri sezóny dosť starí na to, aby hrali juniorskú súťaž. Za tri-štyri roky, snáď skôr, by malo byť možné vytvoriť juniorskú ligu. Na rozvoj mládeže nadväzuje povinnosť extraligistov mať dve mládežnícke družstvá, neskôr možno aj tri. Takýto predpis tu existuje už asi tri roky, avšak nikto ho nikdy nevidel na papieri. Keď som si vyžiadal úplné znenie tohto predpisu, tak mi bolo oznámené, že sa to dohodlo a niekde to bude. Ak predpis nie je dostupný, je veľmi ťažké prinútiť niekoho, aby ho rešpektoval. Ak nie sú ustanovené sankcie za jeho porušenie, tak nie je sankcionovateľný. A tak to bolo nanešťastie doteraz. Keď som sa stal členom prezídia, tak som sa len čudoval, že členovia prezídia chcú sankcionovať kluby za to, že nemajú mládeže, ale nemajú na základe čoho. Situácia sa však zmenila, predpis je prijatý a dáva povinnosť mať extraligistom v kategórii mužov dve mládežnícke družstvá a druholigistom a extraligistkám v kategórii žien jedno mládežnícke družstvo. Sankcia naďalej neexistuje. Dôsledkom je však to, že ak klub mládež nemá, tak nemôže sa v ďalšej sezóne zúčastniť najvyšších súťaží. Dnes na to doplatili kluby HKL-MJM Petržalka a Legislatívna Smršť, ktorí si túto povinnosť neplnili, a teda sa môžu prihlásiť iba do tretej ligy. Zväz teda v konečnom dôsledku preniesol zodpovednosť za účasť v najvyšších súťažiach na samotné kluby. Hráči sa potom môžu sami seba pýtať, že prečo sa nemôžu prihlásiť do súťaže. Každopádne predpis by bol platný tak pri 10-člennom modely, ako aj pri 14-člennom, avšak matematika nepustí. Pri modely 14 extraligisitov a 12 druholigistov bude musieť byť prihlásených len za mužské kategórie 40 mládežníckych družstiev. Pri modely 10 extraligistov, 10 druholigistov je to o 10 mládežníckych družstiev menej. Pri zvýšení podmienky na tri mládežnícke družstvá celkový počet mládežníckych družstiev vzrastie geometrickým radom.
V neposlednom rade treba v prospech 14-členného modelu poznamenať aj prílev financií do florbalu. Zvýšenie celkového počtu klubov a členskej základne zvyšuje prílev financií od hráčov, ako aj od sponzorov. Zapojením sa klubov, ktoré pôsobia aj v iných mestách ako Bratislava, Trenčín, Žilina alebo Košice, môžeme dosiahnuť väčší prílev municipiálnych financií do florbalu. V neposlednom rade, v nadväznosti na popularizáciu florbalu bude omnoho jednoduchšie hľadať sponzorov. Potrebujeme docieliť stav, kedy keď oslovím potenciálneho sponzora so žiadosťou o pomoc, tak sa ma nespýta, že čo to ten florbal je, ale povie mi, jasne, veď to aj môj syn hráva. Takisto v nadväznosti na najdlhodobejší cieľ svetového florbalu – florbal ako olympijsky šport – olympijské športy sú podstatne lepšie dotované aj od štátu.
Toľko by som poznamenal k otázke prečo 14 a nie 10, aj keď by bolo ešte mnoho dôvodov, o ktorých treba uvažovať. Každopádne, ak sa 12.12.2012 nič vážne nestane, tak verím, že sme prijali veľmi správne rozhodnutie.
Prečo sa nerieši koncepcia a rozvoj mládeže na Slovensku?
Koncepcia rozvoja mládeže sa rieši, ale nie v takej miere, v akej by sme všetci chceli. Na úrovni prezídia musím poznamenať, že sme všetci dobrovoľníci, neplatení, a teda náš čas venovať sa tejto činnosti popri klubovej a inej florbalovej činnosti je veľmi obmedzený. Navyše ak stále musíme riešiť nejaké kauzy ako Škarupa, zaoberať sa úpravami postupu a zostupu počas sezóny alebo odpovedať na otázky niektorých klubov, ktorých pobúria legitímne a odôvodnené rozhodnutia, tak potom veľa času na iné konštruktívne riešenia nezostáva. Veľmi som nerád tomu, ak musíme neustále riešiť takéto spory, ale nemôžeme zanechať stav, že sa rozhodne nezodpovedne, bez polemiky, iba na základe aktuálnych záujmov zainteresovaných klubov. Každopádne za koncepciu rozvoja mládeže zodpovedá komisia mládeže. Komisia mládeže sa venuje organizácii majstrovstiev Slovenska, školským súťažiam ako napr. Orion Cup a pod. Túto prácu si odvádza, musím konštatovať, že veľmi dobre, na slovenské florbalové pomery až nečakane. Avšak nejakú celkovú koncepciu rozvoja mládeže dodnes nikto z radov komisie mládeže, ale takisto ani z radov širokej florbalovej verejnosti nepredložil. Ja som predseda disciplinárnej komisie, vo vlastnom klube sa mládeži venujem len okrajovo. K návrhu sa určite vyjadriť viem, dokážem si zhodnotiť argumenty v prospech alebo proti nejakej predloženej koncepcií, ale vlastný návrh koncepcie mládeže by som sa neodvážil predkladať.
Čiastkovým riešením mládeže sú aj prijaté zmeny, a to rozšírenie počtu extraligistov, zodpovednosť klubov za neprihlásenie mládežníckych družstiev do súťaží, snaha v budúcnosti vytvoriť juniorskú súťaž a podobne. Verím, že tieto dôsledky 14-členného modelu sa v budúcnosti premietnu do zvýšenia úrovne práce s mládežou a celkového rozvoja tejto vekovej kategórie športovcov. A ak niekto v budúcnosti predloží koncepciu rozvoja mládeže, tak ju určite na prezídiu veľmi radi prerokujeme a ak bude odôvodnená a realizovateľná s pozitívnym potenciálom a bude nadväzovať na celkovú koncepciu rozvoja florbalu, tak ju predpokladám aj prijmeme.
Uvedomujete si, že to nie je rozvoj florbalu, ale stagnácia. Hráči od 15 rokov sa budú tlačiť do extraligy a mládež nebude mať svoje súťaže, ktoré budú mať celoslovenskú, alebo regionálnu pôsobnosť ?
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené názory, argumenty a fakty si stagnáciu nepripúšťam. Naopak musím oponovať a tvrdím, že ide o napredovanie, rozvoj. Čo sa týka mládeže od 15 rokov, ako som už spomínal, existuje vízia vytvorenia juniorskej súťaže, ale nie dnes. To, že budú hrať 15 roční chlapci proti „starým harcovníkom“ má svoje negatíva, ale aj pozitíva. Osobne si však myslím, že celková realizácia koncepcie Tomáša Hrnčiara s poukazom na zapájanie mládeže do mužských zápasov s následným vytvorením juniorskej ligy v priebehu 3-4 rokov je určitým riešením problému, ktorý v súčasnosti existuje. Stotožňujem sa s tým, že nejde o najideálnejšie riešenie, ale v súčasnosti je najlepšie, aké máme k dispozícii. Ako som už spomínal, každý iba kritizuje, ale nikto nepredložil iný lepší model rozvoja mládeže v kategórii od 15 rokov. Navyše kritika je často krát iba účelová a o to viac je tragická.
Máte vôbec vlastný názor, ako člen prezídia na túto koncepciu rozvoja florbalu od Tomáša Hrnčiara? Ako by ste to urobili a navrhli sám? Čo s extraligou mužov a klubovou mládežou?
Je mi ľúto, že ma vôbec neprekvapuje, ak mi takúto otázku niekto v slovenskom florbale položí. Situácia je v súčasnosti bohužiaľ taká, že niektorí funkcionári stále stotožňujú záujmy svojho klubu so záujmami SZFB. A kvôli tým, ktorí takto konajú vzniká dojem, že každý sa v zväze riadi klubovými záujmami. Položme si však zopár otázok. Kto protestuje proti v súčasnosti prijatej zmene? Prezidenti klubov, ktoré sa umiestnili na 1., 4. a 5. priečke po základnej časti v extralige. Kto zmenu prijal? Okrem iného prezidenti klubov, ktoré sa umiestnili na 2. a 3. priečke v základnej časti. Koho zmena najviac poškodí? Tie najlepšie družstvá. Koho teda možno obviňovať z účelového rozhodovania? Ostávam veriť, že nikoho a že každý koná podľa vlastného svedomia a vedomia v záujme rozvoju slovenského florbalu. Som rád, že v mojom prípade to tak naozaj je a že sa mi veľmi úspešne darí odosobniť sa od klubových záujmov pri práci na zväze. Možno týmto tvrdením sklamem tých, ktorí si myslia, že som vazalom Daniela Granca alebo tých, ktorí si myslia, že mením názor podľa toho, ako sa vyspím, ale skutočnosť je taká, že na každú vec mám vlastný názor a v názore ostávam konzistentný a neovplyvniteľný. To, že s niekým dokážem nájsť názorovú zhodu si nemyslím, že by znamenalo, že nemám vlastný názor, práveže naopak, tí, ktorí nedokážu nájsť názorovú zhodu nemajú v riadení čohokoľvek čo hľadať. Pri práci pre zväz sa neriadim ani klubovými záujmami, ani záujmami členov prezídia, pri svojej činnosti ako člena prezídia a predsedu disciplinárnej komisie sa riadim jedine záujmom Slovenského zväzu florbalu a florbalu ako takého. Bol som na Vašej stránke dosť poosočovaný tým, že svoje rozhodovanie podriaďujem záujmom ŠK Lido a že svoj názor mením tak, ako mi vyhovuje. Myslím si, že tu je priestor na to, aby som zhodnotil záujmy ŠK Lido vo vzťahu k 10-člennému a 14-člennému modelu. Pri 10-člennom modely sa hrá menej stretnutí a pravidelne. Čo sa týka ŠK Lido, kto si pozrie stránku klubu, vie, že nemáme v súčasnosti žiadnych sponzorov, a teda riešenie finančných otázok je pre nás zložitejšie. Tým pádom nám logicky viac vyhovuje menej zápasov, menej cestovania, menej usporadúvania stretnutí. Ďalej prevažnú časť A-družstva tvoria akademici. Pre akademikov je podstatne lepšie, ak sa nehráva súťaž skoro každý víkend, pravidelnosť obvíkend je priam vyhovujúca. Čo sa týka postupu, tak vzhľadom na silu B-družstva 1. FBC Trenčín v kombinácii s predpokladanou silou B-družstva FbC Grasshoppers Žilina je veľká pravdepodobnosť, že druhú ligu „nie B-družstvo“ nevyhrá, a teda ak by sa aj ŠK Lido Prírodovedec umiestnilo na 10. priečke pri desať člennom modely (čo pri všetkej skromnosti nepredpokladám), tak by nás opäť čakala iba baráž a v barážach máme úspešnú bilanciu, sme na ne v podstate zvyknutí. Nedovolím si tvrdiť, či by pri 10-člennom modely moje družstvo vypadlo alebo nie, ale som presvedčený o tom, že pre ŠK Lido je 10-členný model výhodnejší čo sa týka počtu zápasov, financií ako aj možnosti vypadnutia. Pri 14-člennom modely, kde 3 priamo zostupujú dole sa nám môže stať, že postrácame body aj tam, kde nechceme a skončíme 12. alebo 13. Osočovať ma, že sa riadim klubovým záujmom považujem za nevhodné. Toľko z mojej strany ku klubovým záujmom.
Čo sa týka vlastného názoru a jeho menenia, tak konštatujem, že môj názor ostáva konzistentný, aj keď niektorý členovia prezídia majú opačný pocit. Ak mám čo najstručnejšie zhodnotiť môj názor na tieto zmeny, tak na začiatku sezóny 2009/2010 som rešpektoval údajné rozhodnutie ligovej komisie, počas sezóny som rešpektoval ligový poriadok, a teda som odmietal akékoľvek zmeny, v januári 2010, keď bola spochybnená legitimita rozhodnutia ligovej komisie o desať člennom modely a prebehlo kvázi hlasovanie klubov, ktoré následne predseda ligovej komisie vyhodnotil ako nezáväzné, iba prezentujúce názor, som ostal trvať na svojom, a to, že do konca sezóny som proti akýmkoľvek zmenám a prípadné zmeny nech odsúhlasí konferencia SZFB. Nakoľko konferencia SZFB nebola uznášania schopná, čiže celková práca SZFB ostala klubom ľahostajná (konferencie sa napríklad nezúčastnili zástupcovia klubov FbO Florko Košice, VŠK FTVŠ UK Bratislava a takisto v priebehu neoficiálnej diskusie odišiel aj Miroslav Sága), tak riešenie organizácie súťaže a prijatie prípadných zmien, ktoré v januári navrhovali extraligové a druholigové kluby ostali na stole prezídiu. Nakoľko kluby sa k celkovej koncepcií nevyjadrili, respektíve sa vyjadrili neurčito, tak som považoval a naďalej považujem za vhodné, aby sme pred začiatkom sezóny rozhodli o definitíve na najbližších niekoľko rokov, aby sa nám už nestalo to, že sa stále každú chvíľu niečo mení. Vzbudzuje to totiž obrovskú nedôveru k zväzu, čoho sme si všetci vedomí. Na základe argumentov ako netransparentne prijatý 10-členný model a odporu klubov z januára 2010 k 10-člennému modelu sme pristúpili k rokovaniu o 10-člennom, 16-člennom, 14-člennom a 12-člennom modely extraligy. 16-členný model sme vyhodnotili za prehnaný. 12-členný model sa v doterajšej skúsenosti neosvedčil. Z týchto dôvodov sme pristúpili k rokovaniu o 14-člennom a 10-člennom modely. Jeden bol návrhom Tomáša Hrnčiara, druhý bol prijatým návrhom ligovej komisie, ktorý predložil Juraj Hvozdík. Obaja členovia ligovej komisie mali možnosť obhájiť si svoj návrh. Napokon zvíťazil návrh Tomáša Hrnčiara. Rozhodovanie bolo transparentné, hlasovali 6 členovia prezídia, pričom v zmysle stanov stačilo, aby rozhodovali štyria a aby rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou ich hlasov. Každopádne prezídium bolo legitimované k prijatiu zmien, nakoľko zmena z 12-členného modelu na 10-členný neprebehla transparentne a konferencia SZFB nemala potrebu sa k veci vyjadriť, keďže nebola uznášaniaschopná. Rád by som v tomto priestore uviedol aj veci na pravú mieru, čo sa týka košickej konferencie. Na košickej konferencii kluby nikdy nehlasovali o tom, že bude 10-členný model. O 10-člennom modely nikdy nerozhodlo ani Prezídium SZFB. 10-členný model prijala ligová komisia v lete 2009 a počas sezóny na požiadavku niektorých extraligových klubov prijalo prezídium zmenu postupového kľúču medzi extraligou a druhou ligou. Toto rozhodnutie nemožno považovať za prijatie 10-členného modelu prezídiom. Každopádne ja som aj vtedy ostal konzistentný v názore, nakoľko, aj keď som v rámci diskusie presadzoval, aby bol prijatý aspoň kompromis, tak som ani tento kompromis nepodporil a hlasoval som proti prijatiu akýchkoľvek zmien. Toto konanie len ťažko možno nazývať neustálym menením názoru.
Čo sa týka ostatného znenia otázky, a to že ako by som systém navrhol sám, odpoviem jednoducho. Som predseda disciplinárnej komisie a člen prezídia. Samozrejme, že mám právo predkladať návrhy a pripomienky, ale mojou povinnosťou to nie je. Pri mojich znalostiach a skúsenostiach si netrúfam predložiť ucelenú koncepciu organizácie súťaží, aj keď viem k návrhom iných zaujať vlastný postoj, viem ich objektívne zhodnotiť. Takisto nemám ani potrebu predkladať vlastné návrhy organizácie súťaží, nakoľko si myslím, že je to úlohou a zodpovednosťou ligovej komisie. Mojou zodpovednosťou je to, aby bol v zväze poriadok, aj keď mi to mnohí veľmi sťažujú a niekedy nemám ani možnosť zasiahnuť. V súčasnosti som predložil na rokovanie prezídia nový návrh stanov, ktorý je v súlade s právnymi predpismi SR a zodpovedá potrebám SZFB. Ďalej pripravujem rozsiahlu novelu disciplinárneho poriadku, pracujem na pripomienkovaní prestupového a registračného poriadku. Do začiatku sezóny som prijal úlohu vyhotoviť rozhodcovský poriadok a odvolací poriadok. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky tieto aktivity robím vo voľnom čase a bez nároku na odmenu, tak mi ani pri najlepšej vôli nenapadne, aby som išiel ešte pracovať na návrhu koncepcie usporiadania súťaží. K zvyšnému zneniu otázky som sa vyjadril už skôr.
Konferencia v Košiciach a samotné extraligové kluby si odsúhlasili 10 účastníkov? Prečo to nerešpektujete?
Ako som už vyššie spomínal konferencia v Košiciach ani samotné extraligové kluby si nikdy neodsúhlasili 10 účastníkov, a teda nie je čo rešpektovať. Máte zavádzajúce, nepresné informácie.
Súhlasili by ste legitimovať "B“ tým, aby v prípade víťazstva v druhej lige postupoval do extraligy?
Otázka ma neprekvapuje, nakoľko sa týka najmä Vášho klubu a značne by mu to prospelo, avšak nevidím tu zhodu so záujmami zväzu. Zaujímalo by ma, či by ste mi takúto otázku položili, ak by Váš B-tím nebol víťazom druhej ligy? Každopádne v súčasnosti to odporuje ligovému poriadku, a teda prezídium by muselo pristúpiť na jeho zmenu. Takejto zmene by musela predchádzať diskusia, museli by sa zvážiť pozitíva a negatíva takejto zmeny. Vzhľadom na plán práce prezídia, ktorý je prichystaný na august sa touto otázkou do začiatku súťaže prezídium nemá šancu zaoberať a preto zmena pre sezónu 2010/2011 je vylúčená. Ale klubu 1. FBC Trenčín poradím, že ak má na tejto veci dlhodobý záujem a nie iba aktuálny, tak nech sk"
